Návšteva divadla Jonáša Záborského v Prešove

„Máte ešte nejaké zvyšné kultúrne poukazy? Doneste mi ich a urobíme si výlet,“ týmito slovami nás oslovila pani profesorka PhDr. Mária Miškocová krátko pred vypršaním ich lehoty.

Každý spočiatku zisťoval, kedy presne sa  výlet koná, aby nám odpadlo čo najviac hodín a aký vlastne bude. Keď sa naši drahí študenti dozvedeli, že to je v piatok, mnohí svoje prihlásenie zrušili, a tak sa naskytla možnosť aj mne zúčastniť sa jedného z najväčších príbehov svetovej histórie, ktorý ožil na prešovskom javisku v modernom šate divadelného muzikálu. Námetom bol fascinujúci osud rakúskej princeznej Márie Antoinetty, Tento muzikál bol však i príbehom milujúcej matky a v neposlednom rade i príbehom ženy túžiacej po láske a po šťastí.

„Bola krásna a zároveň hlúpa.“ Takéto boli naše prvé dojmy. Milovala hazard, neviazaný život a drahé šaty. Narodila sa vo Viedni rakúskej cisárovnej Márii Terézii a cisárovi Františkovi Štefanovi Lotrinskému a stala sa výborným prostriedkom na dosiahnutie politických cieľov. Rakúsko chcelo uzatvoriť spojenectvo s Francúzskom a Mária Terézia okamžite vedela, čo robiť. Malá princezná mala šťastné detstvo. Vychovávaná však bola prísne, s ohľadom nato, že raz bude reprezentovať Rakúsko na francúzskom kráľovskom dvore.

Svadba s následníkom trónu Ľudovítom XVI. bola obrovskou udalosťou roka. Ľudovít nepatril medzi krásavcov. Bol obézny, nepríťažlivý a neschopný praktickej lásky. 

Mária bola pre Francúzov senzáciou. Bola krásna a pôvabná a ľudia ju zo začiatku milovali. Pre mnohé Francúzky sa však stala nepriateľkou. Najmä pre tie, ktoré si nepripúšťala k telu a nepozývala ich na svoje večierky. O to viac, že tento dvor bol stále plný klamstiev a ohovárania. Dojem, ktorý vytvárala vo svojom okolí, sa ani nesnažila vyvrátiť, neuvedomovala si, aký to môže mať vplyv. Okrem iného bola nevzdelaná. Nevedela jazyky, nezaujímala sa o politiku, a tak nedokázala pochopiť, čo sa okolo nej začína diať. Keď jej povedali, že ľudia vonku hladujú, s neporozumením reagovala: „Ak nemajú chlieb, napečte im koláče“. To, že to nemyslela výsmešne, presne vypovedá o jej (ne)chápaní vecí. Jednou z jej najznámejších záľub bolo kupovanie šiat. Určovala módu, prestala sa obliekať do starých nepohodlných konzervatívnych šiat a na hlave nosila vysoké nezvyčajné účesy. Stala sa priekopníčkou rokokovej módy. Za šaty utrácala obrovské peniaze, nechávala si ich dovážať z Anglicka a chudobná krajina si to začala všímať. Dostala prezývku Madame Déficit a stala sa symbolom rozhadzovačnosti. Ak aj prišla zo zámku vo Versailles do Paríža, tak iba pre zábavu. Navštevovala operu, plesy, o živote bežných ľudí nemala ani poňatia.  O tom, čo sa dialo tam, kde žila, kolovalo mnoho nedokázaných historiek. Vraj mala milencov, milenky a hovorilo sa aj o rôznych nerestníckych báloch, ktoré kráľovná organizovala.

Škandály, ktoré okolo nej vznikli, si všimla aj jej mama. Skúsená panovníčka vedela, že toto sa nemôže skončiť dobre, a tak najala špiónov, ktorí mali sledovať všetko, čo jej dcéra robí. Potom jej písala siahodlhé listy, v ktorých jej odporúčala, aby sa viac zblížila s ľudom, no najmä,  aby skončila s hazardom.

Na matkine rady kašlala. Neuposlúchla. Naopak, míňala stále viac, dokonca si dala postaviť vlastné divadlo v Trianone, svojom vidieckom sídle, kam pozývala tých najlepších svetových záhradníkov a vtedajších "aranžérov".

Schyľovalo sa k revolúcii. Kráľ bol slabý a nevedel do krajiny vrátiť poriadok. Nemal čas zaujímať sa o svoju reputáciu, aj keď si už začínal uvedomovať vážnosť situácie. Prebehla revolúcia a Máriu s jej rozmarným štýlom života môžeme pokojne označiť za jeden z dôvodov. V októbri toho istého roku sa rodina musela odsťahovať z Versailles do Tuilleries. Keď už nevideli iné riešenie, Máriin milenec Fersen im pripravil plán úteku.

V noci nasadla celá rodina do koča. Na druhý deň sa zastavili v malej dedinke, aby nakúpili a kráľa spoznali podľa mince, ktorou platil a na ktorej bol vyobrazený. Na útek sa vybrali v luxusnom kráľovskom koči, s veľkou batožinou. Na túto hlúposť doplatili, obyvatelia dedinky ich odhalili a v sprievode ozbrojencov sa museli vrátiť do zámku. Od toho obdobia sa kráľovská rodina nemohla z Tuilleries ani pohnúť.

Zanedlho bol manželský pár presunutý do väzenia Temple. Kráľa odsúdili a popravili. Kráľovná sa obliekla do čierneho. Zakázaná farba znovu pohoršovala, no bola aj znamením, že sa Mária len tak ľahko nepoddá. Súd bol krutý. Okrem vlastizrady, prípravy vrážd a okrádania štátu ju obvinili aj z niečoho úplne nechutného. Z incestu s vlastným synom. Bolo to o to horšie, že syn bol prinútený ku krivej výpovedi proti matke. Tu sa prejavili jej materinské city a jej emotívny prejav zapôsobil tak silno, že táto ústredná nepriateľka ľudu si v tej chvíli získala obdiv mnohých matiek. Okrem dobrého pocitu jej to však bolo málo platné.

Bola odsúdená na smrť. Rovnako ako jej manžela ju usmrtili na námestí pod gilotínou. Nemusela sa dlho trápiť, jej životný príbeh sa uzavrel hneď na druhý deň. Trápila sa však intenzívne, za jedinú noc celkom ošedivela. Na popravisko však nešla ako obeť, ale ako víťaz. Mala nádherné biele šaty, a keď pristupovala ku katovi, podala mu vreckovku so slovami: "Utrite tú gilotínu, aby mi nezašpinila golier".

Na záver mi z očí vyhŕkli slzy. Bolo mi jej ľúto, ale doplatila na svoju márnotratnosť. Hneď nato nasledovalo standing ovations a neutíchajúci zopár minút trvajúci aplaus. Obsadenie bolo vynikajúce a hlasový potenciál herečky v hlavnej úlohe famózny. Kiež by takýchto kultúrnych zážitkov bolo čo najviac J

Michaela Liptáková, 4. a